|  | |
| Juráňova dolina |
|
Leží medzi Bobroveckou a Juráňovou dolinou. Je zaujímavá členitými vápencovými skalami a zachovalými
zmiešanými lesmi, v ktorých rastie smrek, jedľa, buk, javor a brest. Návštevníkov Juráňovej doliny najviac osloví kaňonovitý útvar tiesňavy, kadiaľ
vedie náučná turistická trasa. Drsná klíma úzkej rokliny tu vytvára priaznivé podmienky pre rast takých druhov kvetov, ktoré sa zvyčajne vyskytujú
len vo vyšších polohách. Na strmých skalnatých svahoch kvitne Prvosienka holá, Horcokvet Clusiov a iné. Juráňov potok sa výrazne podpísal na formovaní
tiesňav. Upúta malými vodopádmi, vymletými kotlami a krútňavami. V jeho čistej vode si s obľubou zarybárči Bocian čierny a Vydra.
Rok vyhlásenia: 1974 Výmera: 434,32 HA
|
 |
 |
 |
 |
Juráňova dolina | Prvosienka holá | Bobrovec | Juráňova dolina |
|  | |
| Osobitá |
|
Ako naznačuje samotný názov, jedná sa o kopec, ktorý leží samostatne od ostatných dominantných
vrcholov Západných Tatier. Pohľady na jej strmé trávnaté svahy s vystupujúcimi skalami, či žľaby obklopené kosodrevinou, sú z ktorejkoľvek strany
naozaj pôsobivé. Pestrý geologický podklad, aj rýchly prechod lesa cez pásmo kosodreviny do alpínskych lúk vytvorili podmienky pre rast rozmanitých
druhov vzácnej flóry. Popri Plesnivcoch a Klinčekoch tu kvitnú Horce, Poniklece, Astry aj Ľalie. V prítmí starých lesov ponechaných na samovývoj,
striehne na hlodavce Sova dlhochvostá, Kuvík kapcavý a tiež šikovná Lasica. V jeseni tu zaburáca hlas Jeleňa, vysoko do skál na zimu zalezie medveď a
na jar sa zasa na holiach roztokajú Tetrovy. Národnou prírodnou rezerváciou prechádza chodník vedúci zo Zverovky cez sedlo pod Osobitou na Lúčnu.
Rok vyhlásenia: 1974 Výmera: 457,98 HA
|
 |
 |
 |
 |
Žľab pod Osobitou | Osobitá | Plesnivec alpínsky | Skala pod Osobitou |
|  | |
| Mačie diery |
|
Výrazný bralnatý hrebeň, tvorený členitými skalami dolomitných vápencov je západným ukončením
svahov Osobitej. Zvetrávaním skál vznikajú v ich okolí živé vápencové pôdy, ktoré sú vhodným prostredím pre rast vápnomilných kvetov. Bohatý výskyt
vzácnych druhov rastlín bol hlavným dôvodom pre vyhlásenie prírodnej rezervácie Mačie diery. Popri výrazných farebných kvetoch, akými sú Poniklec
slovenský, Horcokvet clusiov, Horec jarný, Prvosienka holá, Plesnivec alpínsky, Konvalinka voňavá, či zvončeky a klinčeky, tu rastie aj mnoho menej
nápadných, ale vzácnych a zriedkavých druhov. Poniklec slovenský kvitne skoro na jar. Jeho nádherné kvety sa za slnkom často vytisnú aj spod snehu.
Je naším endemitom. Vyskytuje sa len na Slovensku.
Vysoké skaly v lesnatej krajine často využíva aj živočíšstvo. Na skalnej terase, zvrchu krytej
previsom, môže hniezdiť Výr skalnatý, alebo tu na stavbu hniezda začne znášať Krkavec. Pod skalnými stenami majú svoje brlohy Kuny, Líšky a
Jazvece.
Rok vyhlásenia: 1974 Výmera: 45,63 HA
|
 |
 |
 |
 |
Mačie diery | Prvosienka holá, Horcokvet | Poniklec slovenský | Horcokvet clusiov |
|  | |
| Roháčske plesá |
|
Turistami najviac navštevované územie oravskej časti Západných Tatier. Nachádza sa v závere
Roháčskej doliny a patria k nej končiare: Rákoň, Volovec, Ostrý Roháč, Plačlivé, Tri Kopy a Hrubá Kopa. Ľadovec, ktorý v dávnych dobách vymodeloval
Roháče, zanechal výrazné stopy po svojej činnosti v podobe strmých ostrých hrebeňov, dlhých horských dolín a Roháčskych plies. S pribúdajúcou
nadmorskou výškou ustupuje Smrek a Jarabina, územia zarastené kosodrevinou pomaly miznú na strmých alpských lúkach a tie prechádzajú do veľkých
skalnatých masívov. V oblasti Roháčskych plies sa vyskytujú také vzácne druhy rastlín ako Pyštek alpínsky, Lyžičník tatranský, Iskerník ľadovcový,
Lomikameň protistojný, či Ježohlav európsky. Len v popredí strmých trávnatých svahov a skál dokážu žiť Svište tatranské a Kamzíky. Sú našimi
endemitmi a v takejto forme sa nevyskytujú nikde inde na svete.
Rok vyhlásenia: 1974 Výmera: 451,66 HA
|
 |
 |
 |
 |
Horec bodkovaný | Pleso 1 | Pleso 2 | Žľab |
|  | |
| Sivý vrch |
|
Nachádza sa v najzápadnejšej horskej skupine Tatier. Za svoj názov vďačí sivej farbe vápencových
skál, obrastený zeleňou kosodreviny. Pralesovité lesy tvorí najmä smrek, menej jedľa a buk. Vo vrcholovej časti Sivého vrchu sa človeku naskytne
nezabudnuteľný obraz skalného mesta s vežami najrozmaniteších tvarov, strmými zrázmi a priepasťami. Zo zvláštností pestrej kveteny zaujme hlavne
Všivec oederov, Poniklec biely, či Driádka osemlupienková. Najkrajšou hrebeňovou časťou národnej prírodnej rezervácie prechádza turistický chodník
idúci od Bielej skaly, cez vrchol Sivého vrchu do sedla Pálenica.
Rok vyhlásenia: 1974 Výmera: 451,66 HA
|
 |
 |
 |
 |
Sivý vrch 1 | Dryádka osemlupienková | Sivý vrch 2 | Les |
|  | |
| Úplazíky |
|
Pekný skalnatý hrebeň vybiehajúci zo Sivého vrchu. Sústavu členitých skalnatých brál, vysokých
do 150 m, obklopujú okolité lesy tvorené smrekom, jedľou, menej bukom a javorom. Na slnečných miestach rastie borievka a jarabina mukyňa. V tieni
stromov a skál sa vyskytuje zriedkavá drevina Tis obyčajný. Toto prostredie vyhriatych vápencov vyhovuje nielen pestrej palete krásnych kvetov,
ale je tiež atraktívne pre plazy, aj mnohé druhy hmyzu. V skalách tu hniezdi menší dravec - sokol myšiar, ktorý na okolitých poliach a lúkach
loví najmä hraboše.
Rok vyhlásenia: 1974 Výmera: 31,19 HA
|
 |
 |
 |
 |
Úplazíky 1 | Úplazíky 2 | Bystruška zlatistá | Tis obyčajný |
|  | |
| Kotlový žľab |
|
Nachádza sa v Látanej doline. Je to jedna z najstarších rezervácií na Slovensku, kde bol pôvodný
karpatský les ponechaný na prirodzený vývoj, bez zásahu človeka. Je živým svedectvom prírodných procesov ovplyvňujúcich les v horských podmienkach.
V minulosti aj dnes tu prebiehajú rôzne merania a výskumy, ktoré pomôžu človeku spoznať tajomstvá a zákonitosti prírody. Prales je vo svojej
prirodzenosti domovom nespočetného množstva živočíšnych druhov, ktoré tu nachádzajú podmienky pre život, rast, rozmnožovanie, potravu, alebo úkryty.
Turistický chodník prechádza po okrajoch národnej prírodnej rezervácie.
Rok vyhlásenia: 1926 Výmera: 77,77 HA
|
 |
 |
 |
 |
Vyčíňanie živlov | Prales 1 | Papraď | Prales 2 |
|  | |
| Medzi bormi |
|
Prírodná rezervácia pozostáva z 2 samostatných častí ležiacich blízko seba. Nachádza sa v
Blatnej doline medzi potokmi Studená a a Blatná. Podmáčané lúky a rašeliniská boli niekedy bežným prírodným prvkom pod Tatrami. Postupným
odvodňovaním a zarastaním drevinami takmer vymizli. Prírodná rezervácia Medzi bormi je názornou ukážkou rašelinného vrchoviska. Na nepriepustnom
podloží sa zhromažďuje dažďová voda a väčšinou tu dokážu rásť len rašelinníky, vlhkomilné druhy a vzácne rastliny, akými sú Rojovník močiarny,
Páperník pošvatý, či Kľukava močiarna. Na podmáčané prostredie a jeho rastliny sú naviazané zriedkavé druhy hmyzu ako Žltáčik čučoriedkový,
ktorý je vzácnym motýľom vyskytujúcim sa len v rašeliniskách. V malých jazierkach sa rozmnožujú mloky a žaby. Na väčšie rašeliniská s
rozptýlenou zeleňou sú odkázané aj niektoré ohrozené druhy vtákov ako Močiarnica mekotavá, či Tetrov hoľniak.
Rok vyhlásenia: 1980 Výmera: 6,55 HA
|
 |
 |
 |
 |
Žltáčik čučoriedkový | Kľukva močiarna | Rojovník močiarny | Podmáčané lúky |